Rozhovor so spisovateľom, filozofom a menežérom Radoslavom Rochallyim: Žijeme v dobe, kedy nie je možné bezvýhradne veriť ničomu

PhDr. Radoslav Rochallyi, MBA, Ph.D. (* 1. máj 1980, Bardejov) je slovenský prozaik žijúci v Břeclavi, filozof, básnik a bývalý vysokoškolský pedagóg, člen Spolku slovenských spisovateľov, člen združenia Mensa. Autor vydal niekoľko kníh a jeho tvorba bola publikovaná v mnohých časopisoch a antológiách publikovaných na amerických univerzitách ako napríklad na Stanford University, California State University, Dixie State University, Olivet College, or Las Positas College. V rozhovore pre INLBIRI sa bližšie opýtame na jeho tvorbu, motivácie, inšpirácie a plány.

1. Pozdravujem Vás. Nedá mi nezačať tým, čo nás spája. Obaja sme študovali filozofiu na Prešovskej univerzite a angažovali ste sa aj v akademickom prostredí. Spomínate ešte na Prešov? S kým všetkým ste tam nadviazali spoluprácu a kto vás najviac inšpiroval? No a samozrejme, taktiež sa spýtam na Vaše filozofické zamerania v rámci štúdia – ktorý filozofický smer a ktorí filozofi Vás najviac zaujali?

Dobrý deň pán doktor Perný. V prvom rade Vám chcem poďakovať, za Vaše otázky. Je to už pomerne dávno od mojich akademických rokov. Najdlhšiu a najlepšiu spoluprácu som mal ešte počas štúdií s profesorom Dupkalom. Odborne ma oslovili najmä profesor Suvák a profesorka Sisková. S profesorom Suvákom som dokonca konzultoval niektoré pasáže z mojej knihy Mythra Invictus. Ľudsky som si rozumel už s nebohým logikom doktorom Siskom.

Taktiež som mal tú česť spolupracovať s profesorom Dupkalom a musím povedať, že to bola excelentná spolupráca z ktorej vzišla aj spoločná monografia Štúrovci a Hegel v treťom vydaní. Aj s profesorom Suvákom bola vynikajúca spolupráca, napokon som recenzoval aj jeho knihu Ars vivendi. Odporúčam…

Čo sa týka toho, kto ma oslovil v rámci štúdia filozofie, bolo toho viacej a v každom časovom období to bolo inak, ale za mňa osobne vyčnievajú Ludwig Wittgenstein, Martin Heidegger a Gottfried Wilhelm Leibniz. Navyše počas vysokej školy som spoznal aj myšlienky filozofujúcich ne-filozofov ako napríklad idey Godfreya Harolda Hardyho, ktoré ma značne formovali.

2. Neskôr ste študoval aj na London International Graduate School. Čím Vás toto štúdium obohatilo?

Jednalo sa o štúdium Executive MBA, procesného manažmentu. Raz mi bolo istým profesorom povedané, že filozofiu by mal študovať iba bohatý človek. Vtedy som to považoval za nechutný názor. Až neskôr som pochopil, čo tým chcel dotyčný povedať. Bolo to práve v období keď som sa potreboval pohnúť, ale aby sa tak stalo uvedomil som si, že sa potrebujem k svetu dovzdelať, v tom, čo svet chce.

3. Prejdeme k Vašej tvorbe… vydali ste až 11 básnických zbierok a publikujete už od svojich desiatich rokov. Zbierka Panoptikum je písaná japonskou formou Haiku. Mohli by ste našim čitateľom priblížiť o čo presne ide?  Používate experimentálnu básnickú formu zlatého rezu. Mohli by ste priblížiť našim čitateľom aj túto formu skladania básní? Patríte k autorom, ktorí spájajú poéziu, filozofiu a matematiku. Inšpiroval Vás v tomto kontexte veľký Pytagoras podľa ktorého sú práve čísla prostriedkom k rozlúšteniu podstaty sveta, v ktorom žijeme?

Poézia podľa zlatého rezu, je to poézia, ktorá je napísaná podľa prísnej štruktúry založenej na zlatom čísle 1,618033, na jej pomenovanie používam anglický názov Golden Ratio Poetry.

Pred rokom 2013 som začal pracovať v poézii so zlatým rezom. Pokúsil som sa prepojiť poéziu (formu poézie) s φ a teda 1,618034 v negrafickej forme a so zlatým pomerom v jej grafickej podobe. Zbierka, ktorú som napísal (vyšla v roku 2015) Golden Divine je napísaná práve touto formou prísnej štruktúry založenej na zlatom čísle 1,618033. Typická reprezentatívna forma šiestich riadkov, 1/6/1/8/(0)/3/3 – s toľkými slovami alebo slabikami na riadok, ktoré zodpovedajú zlatému číslu.

Svoju prácu v zbierke Golden Divine považujem za matematickú poéziu a zároveň za  takzvanú štrukturálnu matematickú poéziu, ktorá je formálne prísnejšia.

Nepovedal by som, že ma inšpiroval práve Pytagoras. Matematika a jej zákonitosti sú mňa veľmi fascinujúce.

4. Získal ste druhé a tretie miesto v súťaži Cena čitateľa Spolku slovenských spisovateľov za básnickú zbierku Panoptikum a za prozaickú knihu List pre syna. Mohli by ste tieto diela bližšie priblížiť našim čitateľom?

Panoptikum je zbierka poézie, ktorá vznikla počas mojich štúdií je napísaná v japonskej forme haiku a spätne vnímam, že je výrazne poznamenaná existencializmom. K novele List pre syna poviem, že sa jedná sa o dialóg odohrávajúci sa na pozadí pomerne smutných udalostí vo fiktívnej rodine.

5. Medzi Vaše novšie knihy patrí filozofická novela Mythra Invictus, ktorú nedávno recenzoval na INLBRI kolega Dominik Petruška, ktorý píše: “Dielo je vysoko abstraktné vo vzťahu k predstavám ktoré prezentuje, ale zároveň veľmi konkrétne cez pocity hlavnej postavy. Text vyvoláva silný estetický dojem o ktorý sa postaral jednoduchý jazyk ktorým sú prerozprávané zložité filozofické otázky.  Text nám po prečítaní utvára ucelenú metaforu. Autor sa prezentuje ako šikovný štylizátor a znalec svojho oboru.” Čo Vás inšpirovalo k napísaniu tohto diela?

Mythra Invictus je novela, ktorá vznikala pomerne dlho. Myslím, že hlavným motívom bol môj vtedajší záujem o históriu proto-iránskych národov a ich mytológiu. Táto kniha nie je ale rekonštrukciou pôvodného mýtu, aj napriek tomu, že som strávil štúdiom zachovaných fragmentov pomerne dlhý čas a v knihe som ich použil. Pri písaní ma možno viac ako samotný mitrianizmus ovplyvnil archetypálny príbeh o Gilgamešovi.

Pointa tohto príbehu ktorý je starší ako väčšina náboženstiev je hľadanie zmyslu života a strach zo smrti ktorý je potrebné prekonávať (zámerne nepoužívam slovo prekonať, pretože prekonať sa dá len raz). Primárnou ambíciou bolo pre mňa prerozprávať starý príbeh cez prizmu moderného človeka empaticky a s plným rešpektom k pôvodnému mýtu.

6. Píšte taktiež prózu… príkladom je kniha List pre syna, ktorá Vám vyšla v Brne a ide o dialóg medzi otcom a synom. Čo je jadrom tejto knihy?

List pre syna je novela o vzťahu otca a syna prebiehajúca najmä formou dialógu a a empaticko-fiktívnej introspekcie. Jedná sa o pomerne jednoduchý, možno až lakonický príbeh, kde je celá tiaha významu položená na dialóg. Príbeh je zhrnutý do pár dní počas ktorých jedna z hlavných postáv umiera a snaží sa venovať čas synovi. Všetky ostatné postavy použité v tejto knihe sú skôr účelovou alebo “estetickou” záležitosťou.

7. Medzi najnovšie diela patríVaša kniha ESSE – Vety o morálke a moci. Mohli by ste ju našim čitateľom predstaviť?

V aktuálnej dobe by bola táto kniha považovaná za minimálne provokatívnu. Jedná sa o logicko-etickú esej a myšlienkový experiment o slobodnej vôli. Venuje sa problému slobodnej vôle a determinizmu, pričom dochádzam k presvedčeniu a to aj argumentujem, že slobodná vôľa tak ako ju vnímame je ilúzia a morálne rozhodnutia nie sú v skutočnosti morálne.  Samozrejme v knihe je mnoho presahov.

8. Vaša manželka Gabriela Rochallyi je taktiež členkou Spolku slovenských spisovateľov a je taktiež významná výtvarníčka. Inšpirujete sa pri tvorbe navzájom?

Áno, manželka je tiež v Spolku slovenských spisovateľov, avšak pandémia jej veľmi nečakane skočila do jej literárnych aktivít. Texty na ktorých pracuje sú z iného súdka ako tie moje. Nie je pre ňu jednoduché venovať písaniu náležitú pozornosť v terajšej situácii, kedy je najviac učiteľkou. Momentálne sa viac venuje maľbe a štúdiu nakoľko práve v pandémii ukončila úspešne kurz Postwar Abstract Painting ktorý garantovala MoMA.

Neviem či sa dá povedať, že sa vzájomne inšpirujeme, avšak klamal by som, ak by som tvrdil, že spoločne nekonzultujeme naše umelecké zámery. V skutočnosti aj keď mi nikdy nedala oficiálnu recenziu (a zatiaľ sa na to ani nechystá), je mojím najväčším kritikom práve ona.

9. Pripravujete aj nejaké nové dielo? Ak áno, o čom bude?

Áno pripravujem a v ďalšom roku vyjde, prvý krát, v slovenčine zbierka matematickej poézie. Takže po troch zbierkach v angličtine a jednej v nemčine, bude v roku 2022 predstavená moja matematická poézia aj v slovenskom jazyku.

10. Na záver by som Vás chcel – tak ako všetkých respondentov – poprosiť o Vaše posolstvo svetu, v ktorom žijeme a Váš pohľad na našu spoločnosť plnú protikladov…

Žijeme v dobe, kedy nie je možné bezvýhradne veriť ničomu. Všetky autority zlyhali a neexistuje univerzálne akceptovaná autorita. Každá ovláda iba svoju menšiu či väčšiu bublinu, majúc sa za stredobod vesmíru, zeme, štátu, mesta,… Svet sa v roku 2021 je svetom kde sa nožnice medzi názorovými skupinami stále viac roztvárajú, jeden extrém, vytvára extrém na druhej strane.

Nespadnúť do žiadnej z týchto bublín je veľmi náročné, vyžaduje to prieskum nepohodlných faktov, štúdium nie len toho čo je, ale aj toho, čo by malo a mohlo byť. A následne schopnosť priradiť zisteným veciam váhu. Nie je to jednoduché a určite je to veľmi nepohodlné. Cesta von z roztrieštenej spoločnosti do ktorej smerujeme je v empatickej komunikácii, ku ktorej je zo všetkých strán stále menšia ochota.

Rozhovor pripravil PhDr. Lukáš Perný, PhD.