Recenzia na knihu Za hlasom revolúcie od autorky Dominky Dinušovej

Monografia Dominky Dinušovej Za hlasom revolúcie skúma ideové inšpirácie, dielo a politické aktivity významných osobností latinskoamerického sociálneho a politického myslenia ako José Martí, José Carlos Mariátegui či Héctor Pablo Agosti. Pre ich tvorbu a spoločenské angažovanie bolo príznačné, že sa usilovali o politickú emancipáciu národov Latinskej Ameriky. Zároveň bojovali proti sociálnemu útlaku.

Ako uvádza autorka v predloženom knižnom texte: „Legitimita imperializmu v Latinskej Amerike bola na základe očitého vykorisťovania veľmi slabá, preto revolučné myslenie tohto regiónu sa od začiatku 20. storočia postupne orientovalo na nastolenie nového spoločensko-ekonomického poriadku – socializmu.“ (str. 23) Dodáva, že podobne ako v Európe aj tu prebiehala diskusia o jeho charaktere alebo rozsahu zmien.

Činnosť latinskoamerických mysliteľov mala jasný politický rozmer, no presahovala aj do oblasti kultúry a umenia. Príkladom takejto všestrannej osobnosti bol aj José Martí (1853 – 1895). Situácia a postavenie Kuby, ako aj štúdium práva, filozofie a literatúry ovplyvnilo jeho myslenie a politické aktivity. Písal básne, venoval sa novinárskej a publikačnej práci, zakladal Kubánsku revolučnú stranu, zapojil sa do oslobodzovania Kuby.

Zaujímavé je i Martího vnímanie filozofie. Zdôrazňoval, že nemá výhradne grécko-latinský pôvod. Požadoval, aby sa pripisovala rovnaká vážnosť filozofickým formám myslenia, ktoré sa rozvíjali v Indii, Číne, Perzii a podobne. Zároveň tvrdil, že filozofia by mala vynachádzať riešenia problémov. Aj keď bol skôr dedičom osvietenstva, ako stúpencom marxizmu, pri uvažovaní o spoločenskej realite sa vo viacerých oblastiach zhoduje práve s Marxom.

Spoločné prieniky s marxistickou filozofiou sa prejavujú aj v uchopení revolúcie. Martí ju nepovažoval len za spôsob nastolenia spoločenskej zmeny. Prikláňal sa k názoru, že ľudia v boji za slobodu  zároveň nadobúdajú schopnosti na jej udržanie. Na vytvorenie novej spoločnosti.  Pokiaľ išlo o postavenie a situáciu na Kube, revolúciu považoval za jediný možný spôsob nastolenia zmien.

Neobyčajne všestrannou individualitou bol aj peruánsky literát, novinár a filozof José Carlos Mariátegui (1894 – 1930). Knižný text  slovenskému čitateľovi približuje jeho životné osudy, interpretáciu peruánskej reality, pohľady na koloniálnu ekonomiku, ako aj sociálne postavenie obyvateľov Peru.  Mariátegui vychádzal pri požiadavkách na zmenu zo špecifík, ktoré boli príznačné pre vtedajšiu peruánsku spoločnosť. Ako uvádza Dinušová: „Mnohí súčasní teoretici vidia Mariáteguiho prínos do marxistickej teórie práve v dôraze na etnický charakter.“ (str. 96) Z dôležitých Mariáteguiho aktivít je potrebné spomenúť, že  stál pri zrode časopisu Amauta, ktorého cieľom bolo objasňovať peruánske problémy z vedeckého hľadiska. Medzi zámery  časopisu, ktorý sústreďoval kriticky zmýšľajúcich tvorcov, patrilo aj vytvorenie jednoty medzi robotníkmi a inteligenciou.

Osobnosťou s pomerne výraznou marxistickou orientáciou bol i Héctor Pablo Agosti (1911 – 1984). Podobne ako už spomínaní latinskoamerickí kritickí intelektuáli bol aj tento argentínsky filozof, politik, publicista a literárny kritik často prenasledovaný kvôli svojim názorom a postojom. Agostiho výrazne inšpiroval taliansky filozof Antonio Gramsci. Prekladal jeho tvorbu, popularizoval Gramsciho myšlienky. V centre Agostiho záujmu bola kultúra, čím sa odlišoval od teoretikov, ktorí sa sústredili na ekonómiu. Kultúra však má podľa Agostiho materiálny pôvod. Dinušová približuje, že v Agostiho ponímaní „…je pojem kultúry spojený s celkovým procesom výroby, ktorý implikuje materiálne a symbolické produkty, zahŕňa postupy svojho zdokonaľovania a spôsoby šírenia, pričom je úzko spätý s konkrétnymi potrebami a historickou situáciou.“ (str. 114)

Knižný text približuje dnešnému slovenskému čitateľovi pomerne neznáme fakty a okolnosti, ktoré sú spojené s politickým diskurzom v Latinskej Amerike. Dinušová v tomto kontexte opisuje významné diela J. Martího, J. C. Mariáteguia či H. P. Agostiho. Uvedení autori písali umeleckú literatúru, filozofické spisy či texty s politickými ambíciami. Vo vedeckej monografii dokumentuje ich životné osudy, spoločenské a politické aktivity spojené so zakladaním alebo členstvom v rôznych združeniach alebo politických stranách. Pridanou hodnotou predloženého knižného textu je konfrontácia ich odvahy so súčasnou politickou teóriou a praxou. V tomto kontexte ponúka vlastnú interpretáciu historicko-materiálnych podmienok revolúcie, ktorá môže byť inšpiráciou aj pre artikuláciu spoločenských zmien v 21. storočí.    

Marián Klenko

Knihu nájdete aj na našom online kníhkupectve: Dominika Dinušová – Za hlasom revolúcie