Recenzia na knihu Štúrovci a Hegel (Dupkala, Perný)

Štúrovci a Hegel

Predmetom knižného diela Štúrovci a Hegel je analýza filozofického myslenia štúrovcov a ich vzťah k nemeckej klasickej filozofii, predovšetkým Georgovi Wilhelmovi Fridrichovi Hegelovi. Tvorba tohto vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie ovplyvnila aj štúrovskú generáciu. V danom kontexte sa sformovali dve pomerne ucelené ideovo-filozofické platformy. Štúrovský variant hegelianizmu a anti-hegelianizmus.

Autori Rudolf Dupkala a Lukáš Perný v predloženej knižnej publikácii uvádzajú, že štúrovský variant hegelianizmu bol fundamentálnym ideovo-filozofickým pilierom pragmatického typu slovenského romantizmu. Vplyv Hegela sa u jeho predstaviteľov „…prejavil v ich chápaní dejín, v názoroch na štát (jeho formy a funkcie), v interpretácii viacerých otázok (problémov) ontológie, gnozeológie a čiastočne aj estetiky a teológie. Paradoxne menej badať vplyv Hegela v ich názoroch na podstatu a úlohu samotnej filozofie.“ (str. 21)

V prostredí štúrovcov tento variant hegelianizmu formovalo ich štúdium Hegelových spisov a bezprostredný vplyv starohegelovcov, ktorí im prednášali Hegelovu filozofiu počas štúdia na nemeckých univerzitách. Ovplyvňovala ich zároveň filozofia Johanna Gottfrieda Herderdera, Johann Gottlieba Fichteho, čiastočnej aj Immanuela Kanta. Ďalej poľskí, ukrajinskí a českí hegeliáni, ako aj ruskí slovanofili.

Autori knižného textu uvádzajú, že: „Filozofia je v štúrovskom variante hegelianizmu chápaná ako “vedomosť”, ktorá má pôsobiť v službách spoločenskej praxe, t. j. pri premene spoločnosti na jej vyššiu eticko-kultúrnu a sociálno-politickú kvalitu.“ (str. 22) Jeho špecifické aspekty predstavili na pozadí analýzy a interpretácie reflexií Hegelovej filozofie v tvorbe Ľudovíta Štúra, Andreja Sládkoviča  a Jozefa Miloslava Hurbana.

Druhú relatívne samostatnou ideovou pozíciou predstavoval štúrovský variant anti-hegelianizmu. Bol výsledkom jej teisticko-iracionalistickej reflexie. V predloženom knižnom texte je uvedené, že sa v ňom kombinovali „…idey Herderovej koncepcie dejín, schellingovskej a baaderovskej teozofie, Amerlingovej diasofie, poľskej a ruskej romantickej filozofie, kresťanskej teológie atď.“ (54)

Anti-hegelianizmus bol motivovaný skôr emocionálne a psychologicky, čomu zodpovedala aj forma, v rámci ktorej sa rozvíjal. Uplatňoval sa v poézii, alebo iných literárno-dramatických žánroch. Nemal teda prísny teoretický alebo filozofický charakter. Medzi predstaviteľov štúrovského variantu anti-hegelianizmu patrili Michal Miloslav Hodža, Samo Bohdan Hroboň, či Peter Kellner-Hostinský.

Predložená publikácia v samostatných podkapitolách analyzuje konkrétne vplyv Hegelovej filozofie, ale i ďalších filozofických autorít na myslenie a tvorbu predstaviteľov oboch spomínaných variantov. Dokumentuje, že štúrovci túto tvorbu poznali, zreteľne ich inšpirovala, aplikovali ju vo svojich dielach, ale dokázali sa vo vzťahu k nej aj kriticky vymedziť.

Viacerí tvorcovia, bez ohľadu na ich príklon k štúrovcom zaujímali pozíciu medzištúrovským variantom he-gelianizmu a anti-hegelianizmu. Predložená publikácia k nim priraďuje najmä Janka Kráľa a Jonáša Záborského. A podobne ako v prípade už spomínaných dejateľov analyzuje ich pozíciu na konkrétnych textoch a dielach, ktoré patria do kánonu slovenskej literatúry.

Súčasťou knihy je samostatná podkapitola, ktorá sa zaoberá utopickými koncepciami v slovenskom romantizme. Okrem iného obsahuje analýzu (prevažne) kritických názorov Ľ. Štúra k vybraným utopickým konceptom, ktoré boli produktom západnej filozofie. Na druhej strane štúrovcov s utopistami spájala ich reflexia chudoby, privilégií, otrokárstva a poddanstva, či záujem o rozvoj gramotnosti a vzdelania.

Z teoretického hľadiska je tiež zaujímavé, ako Ľ. Štúr vnímal vzťah medzi časťou a celkom. Podľa Ľ. Štúra extrémny kolektivizmus potláča osobnosť jednotlivca a extrémny individualizmus zase ničí spolupatričnosť. Ako sa uvádza v predloženej publikácii: „V harmónii jednotlivosti (uznania určitej autonómie jednotlivcov) a pospolitosti vidí Štúr pevný základ budúcnosti.“ (s. 133)

Kniha Štúrovci a Hegel vyvoláva úvahy o aktuálnosti filozofie ako takej. Implikuje dve zásadné významové interpretácie. V prvom prípade ide o filozofickú produkciu, ktorá vzniká v aktuálnom čase. Je teda vyjadrením pre diela a smery, ktoré sú bezprostredne spojené s generáciou súčasných filozofov. V prípade druhej interpretácie platí, že aktuálnou sa môže stať i staršia filozofická produkcia, ak je relevantná pre dnešnú dobu. Uvedený rozmer nadobúda pod vplyvom vedeckých alebo širších spoločenských faktorov.  

Z pohľadu slovenskej filozofie môžeme spomínané časové hľadisko chápať ešte v jednom význame: Ako trvalú úlohu pri hodnotení filozofických inšpirácií v tvorbe národných buditeľov. Štúrovci predstavovali hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, pričom odkaz tejto generácie zásadným spôsobom prispel k formovaniu modernej slovenskej identity. Dôležitosť štúdia ich tvorby potvrdzuje aj tretie vydanie predloženého knižného diela Štúrovci a Hegel.

Marián Klenko