Recenzia na knihu od Juraja Kiesela: Pravda o Líbyí

Autor v minulosti pôsobil v Líbyi ako tlmočník a koordinátor československého pracovného kolektívu, vykonávajúceho servis líbyjskej armádnej techniky. Neskôr svoje znalosti arabského sveta využil ako sprostredkovateľ medzinárodných obchodných vzťahov či diplomat.

V predostrenej publikácii sa spätne obhliada za svojím pracovným pôsobením v tejto kedysi najrozvinutejšej africkej krajine. Na pozadí opisu svojich unikátnych životných skúseností pritom čitateľovi nenútene približuje režim Muammara Kaddáfího, kultúrne špecifiká – či už líbyjské, alebo arabské vo všeobecnosti, nesmierne bohaté dejiny regiónu, ako aj kontext vzniku súčasnej katastrofálnej situácie v krajine. Farbistý opis každodenného života československého kolektívu, pracujúceho v exotickom prostredí, tvorí spolu so zanieteným výkladom líbyjskych dejín a analýzou Kaddáfího režimu prirodzenú jednotu.

V úvode autor približuje okolnosti získania pracovného miesta v Líbyi, ku ktorému mu výrazne “dopomohla” náhoda – atentát na amerického vojaka v nemeckom Berlíne, z ktorého celá západná hemisféra až podozrivo rýchlo obvinila Kaddáfího režim. Autor tak svoju pracovnú štáciu v severoafrickej krajine začal za nesmierne neistých okolností – niekoľko mesiacov po svojom príchode dokonca zažil bombové nálety amerického letectva.

Zaujímavých a dramatických momentov zažil autor neúrekom, o čom svedčia niekedy vážne, inokedy zas úsmevné historky. Najväčším prínosom knihy je však nesmierne cenný vhľad – takpovediac z prvej ruky – do unikátneho politicko-ekonomického projektu s názvom Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija (ako znel oficiálny názov štátu pod Kaddáfího vedením).

Publikácia dokonale odhaľuje rozporuplnosť režimu. Autor sa nepridáva k mediálnemu lynčovaniu, ktoré voči plukovníkovi Kaddáfímu prebiehalo celé desaťročia, až napokon, žiaľ, prerástlo do reálneho lynču. Na druhej strane ale nepatrí ani k nekritickým obdivovateľom líbyjského “sociálneho zázraku”.

Na jednej strane rozsah sociálnych benefitov, ktoré občania krajiny čerpali vďaka nesmierne odvážnemu kroku – znárodneniu ropného priemyslu na úkor zahraničných korporácií, miestami vyráža dych. Pozitívne sa dá hodnotiť aj Kaddáfího pokus – v našich končinách pomerne málo známy – o aplikovanie priamo-demokratických prvkov v riadení štátu v podobe ľudových kongresov a výborov, ktoré podľa autora relatívne dobre fungovali minimálne na komunálnej úrovni.

Režim však zároveň prísne zakazoval politické strany a svoje fungovanie odvodzoval od zvykového práva a islamských náboženských noriem, čo sa premietalo aj do konzervatívnej ťažkopádnosti režimu a skostnatenosti vedenia.

Publikácia nám približuje komplexné spektrum spoločenských procesov, ktoré prebiehali vo vnútri krajiny a spoločne s geopolitickým vývojom a Kaddáfího neortodoxnou, nekompromisnou, ale aj značne tvrdohlavou zahraničnou politikou vytvárali tenziu, ktorá napokon viedla k erupcii násilností v roku 2011. Autor pritom nezabudol zdôrazniť a podčiarknuť aj krvavú úlohu svetových mocností, osobitne USA a Francúzska, ktorú zohrali najprv počas príprav na vojenskú intervenciu, a napokon aj počas samotného konfliktu.

Titul plasticky približuje celé pozadie dramatických udalostí, čomu napomáha aj autorov cieľavedomý výber informácií. Čitateľ sa tak okrem iného dozvie (a uniknutá komunikácia bývalej americkej ministerky Clintonovej to v plnej miere aj potvrdila), že v celej “kauze Kaddáfí” v skutočnosti nešlo o “zabezpečenie demokracie a slobody pre líbyjský ľud”, ale o obavy z Kaddáfího ambicióznych plánov na vytvorenie panafrického zlatého dinára, krytého líbyjskými zásobami zlata a striebra.

Pridanú hodnotu diela tvorí stručný náčrt dejín Líbye, ktorá patrila medzi kolísky moderného človeka a o ktorú sa naťahovali mocnosti už od čias Rímskej ríše a ptolemaiovskej egyptskej dynastie. Nechýbajú ani najdôležitejšie výňatky z legendárnej Zelenej knihy. V nej Muammar Kaddáfí sformuloval základné tézy svojej “tretej univerzálnej teórie”, špecifickej nemarxistickej formy socializmu upravenej pre arabské potreby, ktorú vnímal ako alternatívu voči obom
prevládajúcim režimom vo svete.

Autor ponúka aj vlastnú interpretáciu príčin katastrofického konca Kaddáfího režimu, ktorú dopĺňa aj o stručnú analýzu aktuálnej patovej situácie v krajine. Načrtáva pritom aj možný scenár, ktorý by ju mohol pomôcť vyriešiť a ktorý sa podľa neho nezaobíde bez spojenectva medzi plukovníkovým
synom Sajfom al-Islámom Kaddáfím a niekdajším nezmieriteľným rivalom jeho otca, generálom Haftárom.

Pokiaľ sa autor pohybuje na dôverne známej pôde, jeho analýzy sú prenikavé a dôsledné. Občasné menej kvalifikované pripomienky ku vzdialenejším témam (pandémia a pod.) výraznejšie neuberajú z kvality a hodnoty tematického jadra knihy.

Publikáciu rozhodne odporúčam každému čitateľovi, ktorého zaujímajú hlbšie analýzy kauzálnych vzťahov vo svetovej politike. V nej zohrávala Kaddáfího Líbya až “príliš” dôstojnú úlohu. Odmietla totiž prijať rolu menšej krajiny, ktorá je odsúdená byť hračkou v rukách veľmocí – a preto ju bolo “potrebné” utopiť v krvi.