Recenzia knihy Rekviem za americký sen (Noam Chomsky)

Americký lingvista, filozof, vedec a politický aktivista Naom Chomsky v knihe Rekviem za americký sen konfrontuje ideový koncept demokracie s politickou realitou. Jeho úvahy sa pritom nevzťahujú len na situáciu v Spojených štátoch amerických, ale mnohé aspekty spoločenského a politického života, o ktorých píše v predloženom knižnom texte sú príznačné aj pre ďalšie krajiny, začlenené do svetového ekonomického systému.

V úvode knižného diela konštatuje, že privilegované vrstvy nikdy nemali v obľube demokraciu, lebo predstavuje ohrozenie ich bohatstva a moci. Je to zároveň dôvod, prečo sa snažili kontrolovať politiku tak, aby verejnosť neohrozila ich privilégiá. V časoch filozofa a zakladateľa modernej politickej ekonómie Adama Smitha sa o to usilovali kupci a továrnici, dnes sú to finančné inštitúcie a medzinárodné korporácie.

Autor obdobne interpretuje i teoretické východiská jedného z hlavných tvorcov ústavy Spojených štátov Jamesa Madisona. Za podstatný zdroj informácií pritom nepovažuje Listy federalistov, ale diskusie Konštitučného zhromaždenia. V predloženej knihe uvádza záznam z tajného rokovania, ktoré sa uskutočnilo vo Filadelfii v roku 1787. Z diskusii odznelo, že: „Voľby by mali byť navrhnuté tak, aby chránili menšinu bohatých pred väčšinou.“ (str. 25)

Noam Chomsky vo svojom knižnom texte pomenoval desať princípov, ktoré sú príznačné pre súčasný politický systém (USA): redukcia demokracie, formulovanie ideológie, pretváranie ekonomiky, prenášanie bremena na druhú stranu, útoky na solidaritu, riadenie regulátorov, skonštruovanie volieb, držanie spodiny v jednej línii, vyrábanie súhlasu, marginalizovanie populácie.

Pre tieto princípy je signifikantné, že vedú k indoktrinácii spoločnosti a úpadku nižších a stredných vrstiev. V knižnom diele konštatuje viaceré známe fakty. Presúvanie výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou a nižšími environmentálnymi štandardmi. Neistota na pracovnom trhu. Stagnácia a pokles príjmov. Dôsledky rastúcich poplatkov za vysokoškolské štúdium. Devastujúce účinky financializácie ekonomiky.

V súvislosti s finančnou krízou z konca prvej dekády 21. storočia tvrdí, že vláda (USA) pod vplyvom recesie de facto získala vplyv v automobilovom priemysle. Vďaka tomu sa naskytla možnosť, aby nad ním pracujúci a komunity prevzali kontrolu. A rozhodovali o jeho budúcnosti. Táto príležitosť však zostala nevyužitá. Prišlo k tomu, že: „Tento priemysel v podstate zaplatili daňoví poplatníci a potom sa vrátil tým istým vlastníkom …“ (str. 51 – 52)

Chomsky analyzuje príčiny deficitu verejných financií, ktorý je tradičným argumentom politických elít na znižovanie verejných výdavkov. Pri tejto otázke sú jeho politické stanoviská prirodzene konzistentné s jeho politickým aktivizmom. Ako uvádza, príčiny deficitu Spojených štátov sú jasné: „Jedna z nich je výrazne nadpriemerné financovanie armády, ktoré je na úrovni výdavkov, aké na armádu míňa zvyšok sveta dohromady.“ (str. 77)

Zaujímavé je hodnotenie regulačných mechanizmov v ekonomike. Chomsky doslova píše: „Podnik, ktorý je regulovaný, de facto riadi svojich vlastných regulátorov. Dokonca to prechádza do takého extrému, že banky a bankové skupiny píšu zákony o finančnej regulácii.“ (str. 81) Neoliberalizmus zdôrazňuje požiadavku na minimálne zásahy vlády. Podľa autora to však nikdy neplatilo a história dokazuje, že intervenuje v prospech privilegovaných elít.

Jeden súbor pravidiel platí pre bohatých, opačný pre chudobných. Zároveň upozorňuje, že v USA je dnes nižšia spoločenská mobilita ako v porovnateľných priemyselných krajinách. V súčasnej demokratickej spoločnosti sa pritom prestalo hovoriť o triedach. Autor konštatuje, že triedne rozdelenie dnešnej spoločnosti existuje na veľmi jednoduchom princípe: „Kto dáva rozkazy? Kto ich prijíma? To v podstate určuje triednu príslušnosť.“ (str. 114)

Noam Chomsky vidí zmenu alebo riešenia spoločenských defektov a chýb v aktivizme. Napokon, venoval mu časť svojho mimoriadne inšpiratívneho života. V knižnom texte sa, okrem iného, opiera o slová sociálneho filozofa 20. storočia Johna Deweya, ktorý zastával názor, že pokiaľ „všetky inštitúcie – výroba, obchod, médiá – nebudú pod participatívnou demokratickou kontrolou, nebudeme tu mať funkčnú demokratickú spoločnosť.“ (str. 140)

Kniha Rekviem za americký sen obsahuje množstvo výhrad, na ktoré kritickí intelektuáli z prostredia autentickej lavice dlhodobo upozorňujú pri hodnotení prevládajúceho ekonomického systému. Chomsky v tomto kontexte osobitne zdôrazňuje prienik sociálno-ekonomických a politických defektov, ktoré v konečnom dôsledku bránia skutočnému uplatňovaniu demokratických princípov vo verejnom živote.

Napriek tomu, že Chomského analýza podmienok života v USA prináša bolestivo pravdivý obraz skutočných pomerov v jadre kapitalistického systému, v závere jeho knižného textu cítiť mierny optimizmus. Podľa autora i v súčasných spoločenských podmienkach existujú možnosti na presadzovanie zmien. Vyžaduje si to však opustiť konformnú zónu a bojovať za svoje práva.

Marián Klenko

Knihu nájdete aj na našom online kníhkupectve: Noam Chomsky: Rekviem za americký sen (kniha) – INLIBRI