Stanislav Harangozó

Popis

Stanislav Harangozó sa narodil 19. novembra 1946 v Komjaticiach, ktoré ležia na nivách vytvorených starými ramenami rieky Nitry; v blízkosti sa nachádzajú mestá Nitra a Nové Zámky.
Jeho vzťah ku kresleniu a maľovaniu sa začal formovať v rodných Komjaticiach. Smerovanie k výtvarnému umeniu sa upevnilo najmä počas jeho štúdia na Strednej knihovníckej a priemyselnej škole grafickej v Bratislave (1962 – 1966). Profesionálne výtvarné vzdelanie nadobudol na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave v rokoch 1967 – 1973, a to na Katedre maliarstva (oddelenie úžitkového a dekoratívneho maliarstva) a na Katedre voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Na formovanie jeho umeleckej osobnosti mali nesporný vplyv profesori VŠVU Dezider Milly, Vincent Hložník a Orest Dubay, významní predstavitelia slovenského maliarstva a grafiky, ako aj pôsobenie docenta Jána Matejku, ktorý zasväcoval študentov do problematiky výtvarných techník a technológií. Obidve špecializácie Harangozó absolvoval u prof. Oresta Dubaya, a to diplomovými prácami – na oddelení úžitkového a dekoratívneho maliarstva realizáciou kamennej mozaiky v Zdravotnom stredisku v Sládečkovciach a na grafike cyklom drevorezov venovaných historickej téme Slovenského národného povstania.

V sedemdesiatych rokoch, na začiatku samostatnej umeleckej dráhy, rozvíjal Harangozó viaceré výtvarné druhy a žánre. Boli to kresba, grafika, maľba (ako voľné disciplíny) a tvorba diel pre architektúru, ktorá bola významnou súčasťou jeho autorského profilu v období sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a bola viazaná na spoločenskú objednávku. Od deväťdesiatych rokov sa sústredene venuje len voľnej maliarskej tvorbe.

Umelcova maliarska tvorba sa vyvíjala v priebehu piatich desaťročí kontinuálne, bez výrazných zlomov, ale v neustálej inovácii. V nej permanentne preferoval a stále preferuje dôraz na farbu ako autonómnu vizuálnu aj obsahovú hodnotu s využitím možností jej expresívneho výrazu. Tento princíp uplatňoval v rozličných maliarskych technikách, či to už boli oleje, akryl, pastel a kombinácie techník – olej-akryl, pastel-akryl. Venuje sa viacerým žánrom – krajinomaľbe, zátišiu, mestskej krajine; s obľubou ich kombinuje s figurálnymi a figuratívnymi motívmi a inšpiruje sa rozličnými témami. Od blízkeho vzťahu k realite, k zobrazovanému motívu, sa jeho maliarska tvorba postupne uberá k uvoľnenejším polohám, oslobodzuje sa od konkrétnych tvarov, prechádza procesom zjednodušovania, abstrahovania. Dospieva do štádia, keď sa kompozícia stáva vyabstrahovanou transpozíciou pôvodného zdroja inšpirácie.

Podobný vývin môžeme sledovať aj v obsahovom posolstve jeho diela. Od stvárnenia subjektívnych senzuálno-emotívnych zážitkov z obdobia sedemdesiatych rokov, cez zmnožovanie významov vyplývajúce z kombinovania motívov až po roky deväťdesiate a súčasnosť, kedy sa jeho obraz stáva výlučne svetom fantázie, symbolov, metafor. Tento paralelný svet je zrkadlením sveta reálneho. Premieta sa v ňom množstvo zážitkov, pocitov, emócií, vzťahov, racionálnych i zmyslových vnemov. Téma je tu podnetom výtvarným a obraz podnetom intelektuálnym.

S menom umelca je nerozlučne spätá maľba v technike pastelu a v kombinovanej technike pastel-akryl. V maximálnej miere využíva vlastnosti pastelu ako výrazového prostriedku a možnosti symbiózy maliarskych a kresliarskych postupov, ktoré v procese tvorby ponúka. Viacerí autori v tejto súvislosti konštatujú istú výnimočnosť tohto javu a poukazujú naň v nadväznosti na tradície slovenskej maľby 20. storočia; Harangozó je v tomto zmysle ďalším majstrom pastelu, tak ako bol v minulosti napríklad Janko Alexy.

Kresba ako samostatná disciplína má trvalé miesto v diele Stanislava Harangozóa. Bola nielen vhodným prostriedkom slúžiacim na bezprostredné záznamy krajiny, prírodných a mestských motívov, myšlienok a nápadov, ale prezentoval ju aj ako výsledný produkt výtvarného vyjadrenia svojich inšpiračných podnetov.

Záujem Stanislava Harangozóa o grafickú tvorbu vrcholí v druhej polovici sedemdesiatych rokov a toto časové obdobie aj definitívne ohraničuje jeho ambície v rámci tohto druhu tvorby. Vytvoril tematické cykly grafických listov v technikách drevorezu, serigrafie, litografie, leptu a suchej ihly.

Významnou súčasťou Harangozóovho diela, je tvorba pre architektúru. Boli to dve desaťročia, sedemdesiate a osemdesiate roky, počas ktorých vytvoril takmer štyri desiatky realizácií. Túto časť diela reprezentujú najmä autorsky realizované mozaiky z prírodného kameňa, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých jeho prác v architektúre; na zvyšku sa podieľajú leptané sklá, maľby na dreve a priemyselné mozaiky. Autorskou realizáciou prevažnej časti týchto diel dokázal optimálne využiť vlastnosti prírodných i priemyselných materiálov. K charakteristickým znakom tohto segmentu patria geometrická abstrakcia, štylizácia tvarovej štruktúry motívov, figúr, rešpekt k architektonickej koncepcii a funkčnému určeniu daných priestorov. K najznámejším patria mozaiky z prírodného kameňa pre vysokoškolské internáty – Študentský domov Družba a Študentský domov v Mlynskej doline v Bratislave, ktoré vytvoril v rozmedzí rokov 1976 – 1984.

Stanislav Harangozó reprezentuje typ výtvarného umelca, pre ktorého sú klasické výtvarné médiá stále aktuálnym prostriedkom schopným komunikovať umeleckú výpoveď o súčasnom svete.