Spovede Borgiovcov

Popis

Počas sparného leta roku 1492 sa Rodrigo Borgia stáva rímskym pápežom. Jeho najstarší syn Cesare ho nasleduje do cirkvi, ako nový arcibiskup z Valencie. Úloha duchovného ho rozčuľuje a navyše ho zožiera závisť, lebo jeho pochabý mladší brat dostal dôležité miesto v armáde, po ktorom on tak prahol.

Maddalena Morettiová prichádza do Ríma z vidieka, kde na vlastné oči videla, akú skazu vedia v životoch obyčajných ľudí spôsobiť vrtochy mocných mužov. Maddalena sa zamestná ako slúžka vo Vatikánskom paláci, no chtiac-nechtiac ju uchvátia vyberané spôsoby príťažlivého Cesara Borgiu. Túžba po ňom postupne oslabuje jej vieru aj presvedčenie.

Počas vojny, keď meniace sa spojenectvá podrobujú pápežovu autoritu ťažkej skúške, sa životy Maddaleny a Cesara nevysvetliteľne prepletú. Maddalena sa dozvedá nebezpečné tajomstvá Borgiovcov a musí dobre zvážiť, či sa stane pešiakom v mocenských hrách milovaného muža. A zatiaľ čo závisť a zrada rozvracajú borgiovskú rodinu zvnútra, Cesare ďalej uspokojuje svoje prehnané ambície.

Podmanivý román Spovede Borgiovcov je príbeh o vášni, politike a temných stránkach triedneho usporiadania, postavený na vzostupe a páde jednej z najmocnejších talianskych rodín.

Z anglického originálu The Borgia Confessions (St. Martin’s Griffin, New York 2020) preložila Miriam Ghaniová.

Ukážka z textu

Celý Rím vedel o existencii detí kardinála Borgiu – vlastne pápeža Alexandra. Nebolo žiadnym tajomstvom, že aj mnohí iní kardináli mali milenky a nemanželské deti. Keď sa však k takýmto deťom priznával sám pápež… „On vodí svoje deti do Vatikánu?“ spýtala som sa ohromene. „Dovolí, aby sa o nich vedelo, dokonca aj keď sa stal Svätým Otcom?“
Fabrizia prikývla. „Áno, je to nezvyčajné. Nehovorí o nich ako o svojich neteriach a synovcoch, ako to pápeži robievajú. A vieš o tom, že si vydržiava milenku?“
Tlmene som zhíkla. Zachytila som nejaké šuškačky, ale zo všetkých síl som pred nimi zatvárala uši. Klebety – hlavne tie o Svätom Otcovi – boli hriech.
Predsa však moja zvedavosť napriek previnilému pocitu rástla. Predsavzala som si, že v nedeľu po omši sa z tohto hriechu vyspovedám. „Čože… naozaj?“ hlesla som.
Fabrizii sa rozžiarili oči. Zatiahla ma do malého výklenku. Pokiaľ išlo o klebety, bola vo svojom živle. „Ach, áno. Úprimne, Maddalena, aj na také trdlo z vidieka si niekedy príliš naivná…“