Majster a Margaréta

Kresťanstvo a Islam. Biblia a Korán. Ježiš a Mohamed. Historické a morálne priesečníky, stret civilizácií, hľadanie pravdy. Mystérium ducha.

M. A. Bulgakov patrí k najväčším satirikom i cynikom ruskej literatúry. Mnohí literárni vedci pokladajú jeho román Majster a Margaréta za najlepší ruský román 20. storočia. Autor v ňom navzdory vtedajšej sovietskej politickej moci geniálne literárne spracoval tému ukrižovania Krista. Už v čase svojho vydania vzbudil román nebývalý ohlas a vzbudzuje záujem i moderného čitateľa.

Román predstavuje syntézu mimoriadnej obrazotvornosti autora, viery, histórie, náboženstva, prenikavej a dômyselnej satiry, ktorou groteskne kritizuje malomeštiactvo, pretvárku, chamtivosť.

Kniha Majster a Margaréta – hymna démonizmu alebo evanjelium oddanej viery vo forme komentárov vysvetľuje učenie o Bohu, bohoslovie ruskej civilizácie, vykladá historické a bohoslovecké aspekty kresťanstva i islamu, poslanie Krista i Mohameda.

Vysvetľuje a porovnáva doktríny Biblie i Koránu, ich úlohu v dejinách i miesto v modernom živote civilizácie. Je to pravdivé bohoslovie ruskej kultúry celého 20. storočia, učenie, ktoré v mnohom určilo osud civilizácie Ruska i celého ostatného ľudstva.

Bulgakov iste ani netušil nakoľko aktuálne sa jeho myšlienky vynoria a zarezonujú v multikultúrnom svete 21. storočia.  V knihe nachádzajú svoje miesto aj večné otázniky pri hľadaní a nachádzaní pravdy…

Viera sa v špecificky ruskej ceste k pravde nedá nanútiť, vyberáme a vytvárame si ju vedome či nevedome a potom pretavujeme do reálneho konania v podobe morálky. Paranoju vtedajšieho sovietskeho Ruska. Je preto pochopiteľné, že román nepohodlného autora vyšiel knižne najskôr vo Francúzsku a až neskôr (1973), aj to neúplný aj v Moskve.

Kniha je určená čitateľovi, ktorý hľadá odpovede na otázky morálky a viery a ktorý je unavený z tápania v prázdnom močarisku zbavenom akejkoľvek nádeje a viery.