Popis
Dialóg, ktorý sa stáva pôžitkom pre čitateľa či poslucháča, jednoducho môžu viesť len osobnosti. Význačná pozícia Dany Podrackej a Vladimíra Mináča v kontexte slovenskej kultúry je neodškriepiteľná.
Neodškriepiteľný je však aj ich odlišný, ba priam protichodný naturel. Dialóg tejto dvojice je konfrontáciou ženskej jemnosti s mužskou robustnosťou: „Spájať je ženský princíp. Všetko živé a budúce sa spája v ženskom lone. Muž nechce iba spájať, chce najmä vedieť, čo sa s čím a ako spája.“ (s. 16).
Rozhovory popri polemických pohľadoch na mnohé osobnosti a fakty literárneho života odkrývajú aj nové súvislosti slovenskej literatúry a jej vývinu. Kniha Paradiso (1998) je venovaná pamiatke Vladimíra Mináča.
Cez päťdesiat rozhovorov sa dotýka otázok neodporovania zlu (Tolstoj), masovosti, univerzalizmu a partikularizmu; nechýbajú biblické témy (Kain hľadá Kaina, Pilátova schizma, Mysterium paschale) či otázka ženskej emancipácie (Pygmalion).
Eseje sú venované prežívaniu človeka v konfrontácii s kultúrnymi hodnotami západnej civilizácie (Mináča by som vzhľadom na rozsah jeho znalostí o kultúre, umeniach, mytológiách, náboženstvách a filozofiách bez problémov označil za všestranného kulturológa).
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.